Existuje veľa dôvodov, prečo prioritne investovať do iných oblastí, než obnoviteľných zdrojov energie.
Európska komisia predstavila v máji gigantický plán pre opätovné rozbehnutie európskej ekonomiky. Okrem dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021-2027 vo výške 1,1 bilióna eur vznikne nový fond tzv. obnovy s objemom 750 miliárd eur. Zhruba štvrtina z týchto prostriedkov by mala smerovať do „klimatických opatrení“.
Faktom je, že pokračujúca zmena klímy bude mať veľmi vážne dôsledky. Lenže vážne dôsledky bude mať aj mnoho iných problémov: hospodárska recesia, zadĺženie, nedostatok peňazí na zdravotníctvo, či školstvo.
Ktorú oblasť preferovať na úkor iných oblastí, keď rozpočet verejných financií nebude rásť?
Zelená obnova – namiesto čoho?
Známy dánsky environmentalista a štatistik Bjorn Lomborg tvrdí, že zelené stimuly nám automaticky nemusia priniesť „zelenšiu“ budúcnosť.
Často prinášajú opačný efekt a naša snaha bojovať proti zmene klímy môže v konečnom dôsledku narobiť viac škôd ako úžitku.
Vedľajším efektom je to, že odvádza pozornosť od iných zásadných problémov. A to najmä v aktuálnych časoch koronakrízy.
Medzinárodný menový fond pritom odhaduje, že hospodárska kríza v dôsledku koronavírusu a opatrení voči COVID-19 spôsobí kumulatívnu stratu globálnej ekonomike za dva roky vo výške viac ako 12 biliónov dolárov.
V ekonomicky najsilnejších zoskupeniach sveta panuje presvedčenie, že z koronakrízy sa svet dostane najmä prostredníctvom zelenej obnovy. Predstavujú si, že tým zázračne a naraz vyriešia dva problémy – znížia vplyvy klimatickej zmeny a naštartujú ekonomiku.
Čísla a fakty však ukazujú, že veľká časť zelených stimulov, ktoré by mali byť motorom rozvoja, sú neúčinné a oberajú štáty o miliardy dolárov.Tie by mohli byť využité sofistikovanejším spôsobom, prispievať tak k rastu a zároveň určitým „efektom prelievania“ aj k udržateľnejšej budúcnosti.
Lomborg zdôrazňuje, že by sme sa mali snažiť spomaliť nárast teplôt a zabezpečiť, aby sa tí najzraniteľnejší mohli prispôsobiť vplyvom klimatickej zmeny.
Najpopulárnejšie opatrenia v súčasnosti sú najmä neustále inštalovať nové solárne panely a veterné turbíny. Tie však podľa Lomborga často prinášajú celkom kontraproduktívne účinky.
Najmä zvyšujú náklady na energiu, negatívne zasahujú tých najzraniteľnejších, neefektívne znižujú emisie a dostávajú nás na neudržateľnú cestu, na ktorej sa daňoví poplatníci skôr či neskôr pravdepodobne vzbúria.
Niekoľko postrehov
1.) Parížska dohoda o zmene klímy bude podľa Lomborga stáť svet 1 až 2 biliónov dolárov ročne, ale zníži škody iba o jednu desatinu svojich nákladov. Nezmení klímu, ale na konci storočia zníži teploty len zanedbateľne, a to približne o 0,17 °C.
Štúdie navyše poukazujú na to, že v skutočnosti zvýši mieru chudoby a môže až štvornásobne predražiť európske ceny za elektrickú energiu.
2.) Každý investovaný dolár v rámci dohody pravdepodobne prinesie „klimatické výhody“ v hodnote len 11 centov.
3.) Lomborg poukazuje na to, že využívanie uhlíkovej dane môže znížiť emisie aj nárast globálnej teploty do roku 2100 zo 4,1 °C na 3.75 °C. Približné náklady budú 18 biliónov dolárov, prinieslo by to však klimatické benefity, ktoré sú rovné dvojnásobku tejto hodnoty.
4.) Častým argumentom je, že zelené výdavky prinesú viac pracovných miest. Pri raste nezamestnanosti v dôsledku pandémie to znie ako lákavá ponuka.
Nie je to však pravda – prinajmenšom ich nevytvoria tam, kde ich ekonomika najviac potrebuje. V USA je v oblasti solárnej energie potrebných 39 pracovníkov na to, aby sa vyrobilo rovnaké množstvo elektriny ako jeden pracovník v oblasti fosílnych palív.
Zvýšená výroba slnečnej energie síce vytvorí omnoho viac pracovných miest, ale neefektívnym spôsobom. Ak sa rozhodnete zamestnať 39 ľudí, aby urobili to, čo by mohla urobiť jedna osoba, znamená to, že 38 ľudí nemôže pomôcť inde v hospodárstve, kde by mohli inak poskytovali starostlivosť ohrozeným jedincom, ale aj vzdelávanie, lepšiu infraštruktúru či tisíce ďalších potrieb pre budúcnosť spoločnosti.
Samozrejme, ďalší efekt je ten, že zvýšením počtu pracovníkov narastajú aj samotné náklady spojené s produkciou takejto energie.
5.) Zelené výdavky prinášajú želaný efekt veľmi pomaly. Štúdie navyše argumentujú, že v čase, keď sú pracovné miesta najviac potrebné, v krátkodobom horizonte nedokážu vytvoriť takmer žiadne pracovné miesta. Ďalej poukazujú na to, že investície do zelených stimulov sa javia ako účinnejšie pri preformovaní ekonomiky ako pri reštartovaní hospodárstva.
6.) Dotované pracovné miesta zo zelených dohôd budú musieť byť financované z vyšších daní, čo povedie k zníženiu pracovných miest inde. Podľa štúdie vedcov z Marylandskej univerzity celkové účinky na zamestnanosť vyplývajúce z takýchto politík sú malé aj z dlhodobého hľadiska.
7.) Lomborgov Think tank Copenhagen Consensus spolupracoval s 50 tímami ekonómov a niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny za ekonomiku, pričom analyzoval ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na rok 2030.
Vedci chceli zistiť, ktoré iniciatívy dosiahnu pre ľudstvo najväčšiu návratnosť investícií na každý minutý dolár. „Najvýnosnejšími“ politikami sa javia byť ekonomická deregulácia, podpor voľného trhu, investície do vzdelávania, prístup ku antikoncepcii, predchádzanie a liečba kardiovaskulárnych chorôb.
Vlády by mohli minúť miliardy na podporu najzraniteľnejších komunít, ktoré by boli zasiahnuté dohodami o voľnom obchode, a výhody by stále výrazne prevažovali náklady. Na celom svete by slobodný obchod mohol uvoľniť približne 2-tisíc dolárov sociálnych výhod za každý vynaložený dolár.
8.) Najmä v najchudobnejších krajinách sveta by podľa Lomborga umožnenie slobodnej trhovej výmeny viedlo k zbohatnutiu ľudí a krajiny by sa stali odolnejšie voči šokom, ktoré spôsobuje zmena klímy, boli by schopné investovať do adaptácie a oveľa menej citlivé na rastúce teploty.
9.) Aj správa OECD ukazuje, že inteligentné politiky v oblasti klímy, ako sú investície do infraštruktúry a vzdelávania, spolu s pružnejším trhom práce, zvyšujú celkový hospodársky rast. Mnohé zelené politiky však tento rast brzdia a životnému prostrediu nijako výraznejšie nepomáhajú.
V súčasnej koronakríze musíme minúť veľkú časť vzácnych zdrojov na potreby, ako sú napríklad investície do zdravotnej starostlivosti, na riešenie obrovského počtu pribúdajúcich prípadov a zvýšenie odolnosti voči budúcim epidémiám.
Dôležité je tiež dostať deti späť do škôl. Svetová banka odhaduje, že uzavretia škôl znižujú budúce príjmy pre 1,5 miliardy detí a táto strata sa rovná 15 % budúceho HDP.
Dôležité sú správne preferencie
Kríza spustená pandémiou COVID-19 by nemala byť dôvodom pre zadlžovanie sa. Investičné stimuly sú dvojsečnou zbraňou, ktorá predbieha reálny hospodársky blahobyt vytváraním fiktívneho. Navyše neefektívnymi prostriedkami.
Keďže sú však vlády historicky nepoučiteľné a vybrali sa opäť cestou nezmyselných pôžičiek, mali by sme aspoň zvážiť, kam investovať.
Primárne do zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, vývoja nových technológií a priorít životného prostredia. Nemôžeme to však urobiť všetko a naraz.
Aktuálna politika v oblasti klímy je taká drahá a odčerpáva toľko potenciálnych budúcich ziskov z HDP, že ponecháva menej peňazí na tie oblasti, ktoré by mohli zvýšiť prosperitu.
Keď sa svet vyberie na globálnu cestu smerujúcu preč z globálnej recesie, nemal by odštartovať tým, že bude nasledovať také zelené dohody, prostredníctvom ktorých budeme chudobnejší, len minimálne pomôžeme klíme a budeme ignorovať mnohé ďalšie naliehavé potreby sveta.
Investujme rozumne.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS,
spolumajiteľ vydavateľstva denníka Energie-portal.sk.
Spolupráca na podkladoch: Diana Motúzová