• Štát by mohol prispieť na obnovu 4 až 8-tisíc rodinných domov ročne.
• Pri výške podpory na jeden dom počíta ministerstvo dopravy a výstavby so sumou desaťtisíc eur.
• Uprednostnené by mali byť domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré využívajú na vykurovanie tuhé palivo a ich domy sú energeticky neefektívne.
• Medzi podporou verejných projektov je štvrť miliardy na opustené a schátrané lokality vo vlastníctve samospráv.

Môže ísť o prvý veľký projekt boja s klimatickou zmenou na Slovensku. Okrem zníženia emisií má ukázať, že boj s globálnym otepľovaním sa aj bežným ľuďom oplatí.

Ministerstvá dopravy a výstavby, hospodárstva a životného prostredia plánujú do rekonštrukcie rodinných aj verejných budov a do revitalizácie zanedbaných lokalít investovať takmer 700 miliónov eur. Podstatná časť má ísť z fondov EÚ vrátane fondu obnovy.

Na získanie štátnej podpory v prípade rodinného domu by však nemal stačiť projekt, ktorý počíta iba so zateplením. Obnova bude musieť ísť do hĺbky a ušetriť emisie CO₂.

Kto má najväčšiu šancu získať podporu?

Ministerstvá zatiaľ iba kreslia plány na papieri, detaily budú jasné do konca roka. Prioritu by však mali mať rodinné domy a ľudia s najnižšími príjmami. Tí najčastejšie trpia takzvanou energetickou chudobou.

Ministerstvo dopravy a výstavby predbežne hovorí, že do roku 2026 by sa malo obnoviť 30-tisíc rodinných domov tempom 4- až 8-tisíc ročne. Na Slovensku je vraj až polovica rodinných domov zatiaľ neobnovených. Financie by mali ísť najmä z prostriedkov vo Fonde obnovy EÚ. Aj v súčasnosti podporuje ministerstvo dopravy a výstavby obnovu rodinných domov cez dotačnú schému. Ročne je to podľa šéfa rezortu Andreja Doležala (Sme rodina) 4 až 5 miliónov ročne. Pre enormný záujem sa však vyčerpá za niekoľko desiatok minút od vyhlásenia výzvy.

Andrej Doležal v rozhovore pre Denník E začiatkom októbra povedal, že podpora pre jeden dom by po novom mohla dosiahnuť 10-tisíc eur namiesto súčasných 8800 eur. Nízkopríjmové domácnosti by si mohli pokryť až deväťdesiat percent svojich nákladov.

V regiónoch by mali byť posilnené kapacity poradcov. Záujemcom pomôžu s energetickým auditom a spracovaním projektovej dokumentácie.

Energetická chudoba

Ide o situáciu, keď si človek nemôže dovoliť kúpiť viac elektriny alebo tepla. Ľudia, ktorí ňou trpia, bývajú často v zime a šetria elektrinou, kde sa dá, napríklad menej perú. Nemôžu si tiež dovoliť využívať iné zariadenia, napríklad počítač, čo ich znevýhodňuje aj v momentálnej situácii, keď veľa firiem žiada od zamestnancov, aby pracovali z domu.

Energetická chudoba sa prejavuje aj na životnom prostredí. Postihnuté domácnosti sú väčšinou nútené zabezpečiť si kúrenie lacným tuhým palivom. Ide o najmenej ekologický a nezdravý spôsob výroby tepla. Pri spaľovaní totiž vznikajú drobné prachové častice, ktoré sú zodpovedné za vznik smogu a pľúcnych ochorení. Zhoršujú aj úmrtnosť na covid-19.

Čo všetko by mohlo byť súčasťou projektu?

Ani v tomto ešte nemajú ministerstvá jasno, no v jednom sa zhodujú. Súčasný stav, keď musí človek žiadať o podporu z viacerých dotačných schém a často ich nemôže skombinovať, by mal skončiť.

Štátna tajomníčka rezortu dopravy a výstavby Katarína Bruncková (nominantka Sme rodina) a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS) na konferencii o obnove budov potvrdili, že chcú v legislatíve aj grantoch urobiť poriadok a zjednotiť, čo sa dá.

Možnosti, čo by štát mohol z prostriedkov EÚ podporiť, sú zatiaľ veľmi široké. Nejde len o obnovu domu, ale aj o to, aby bol celkovo ekologický.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) však prízvukoval, aby sa od začiatku myslelo na recykláciu stavebných materiálov. „Videl som, ako dokáže polystyrén lietať po prírode. Mali by sme domyslieť celý cyklus akéhokoľvek stavebného materiálu, od jeho použitia až po jeho koniec, keď sa z neho stane odpad. Porovnať jeho prínosy a uhlíkovú stopu,” pripomenul Budaj.

O čom sa uvažuje:

• Zateplenie, nielen s využitím polystyrénu, ale aj tepelno-izolačných omietok.
• Príspevky na materiál, ktorý sa ľahšie recykluje.
• Výmena okien.
• Obnova striech a podpora zelených striech, dotácie na odstraňovanie azbestu.
• Výmena vykurovacích a chladiacich telies za energeticky efektívnejšie.
• Inštalácia inteligentných meračov a systémov na riadenie spotreby energií.
• Výmena zdrojov tepla za tepelné čerpadlá a plynové kotly.
• Príspevky na solárne panely.
• Zachytávanie dažďovej vody.
• Domáce kompostéry.

V rámci projektu by mal jeden rodinný dom znížiť svoju energetickú spotrebu aspoň o 60 percent. Dá sa to preložiť aj tak, že dom ušetrí 60 percent energií. Nejde však automaticky o peniaze, keďže finančná úspora závisí od toho, koľko domácnosť platí za kilowatt energie za hodinu. Ceny sú rôzne podľa toho, o ktorý druh energie ide, či je to plyn, elektrina alebo energia z obnoviteľných zdrojov.

Verejné budovy majú ísť príkladom

Druhou oblasťou, na ktorú sa chce vláda sústrediť, sú verejné budovy, najmä tie staršie a pamiatkovo chránené. Prednosť budú mať tiež tie, ktoré sa intenzívne využívajú. Ak teda domov sociálnych služieb alebo zdravotnícke zariadenie sídli v historickej budove, má šancu dostať sa k peniazom na obnovu medzi prvými.

Ministerstvo dopravy má od samospráv zoznam asi stovky projektov, na ktoré chýbajú peniaze. Potrebných 120 miliónov eur by chcel rezort nájsť v dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027, Slovensko by z neho malo dostať necelých 13 miliárd eur.

Na rozdiel od rodinných domov predpokladá, že obnova tu potrvá viac rokov, keďže na projekty bude potrebné pripraviť väčšiu dokumentáciu a vyhlásiť súťaže.

Ako súvisí obnova budov s klimatickou krízou

Energetika je spolu s priemyslom, dopravou a poľnohospodárstvom najväčším zdrojom skleníkových plynov na Slovensku.

V prípade energetiky sa dajú najrýchlejšie znížiť práve obnovou budov, preto sa na túto oblasť kladie spomedzi zelených opatrení najväčší dôraz aj v návrhu Moderné Slovensko ministerstva financií.

Nové budovy sa už stavajú podľa prísnych energetických štandardov. Problémom sú staré, ktorých je na Slovensku stále väčšina.

Za rok sa podarí zrekonštruovať 3 percentá bytových domov – panelákov, viac ako dve percentá rodinných domov a iba percento verejných budov.

V mnohých prípadoch ide však viac o kozmetické úpravy, napríklad o obnovu fasády. To samo osebe ešte nemusí energetickú náročnosť znížiť. Hĺbková obnova sa podľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku týka iba každej piatej zrekonštruovanej budovy.

Cieľom je tempo energetickej obnovy budov v najbližších desiatich rokoch minimálne zdvojnásobiť. V prípade verejných budov by sa mali obnoviť až 3 percentá za rok.

Na presných inštrukciách k obnove verejných budov pracuje Útvar hodnoty za peniaze. Nemalo by sa tak stať, že v obstarávaniach budú vyhrávať lacné projekty s minimálnym efektom na znižovanie emisií.

Ak správca verejnej budovy nezíska peniaze zo štátnych grantov, môže už teraz využiť špeciálny nástroj na financovanie pod skratkou GES (Garantované energetické služby). Na prvé počutie zložitá schéma má jednoduchú myšlienku. Rekonštrukcia sa splatí z usporených peňazí za energie. O to viac je stavebná firma motivovaná urobiť ju poriadne.

Na zanedbané a opustené lokality v obciach a mestách by mohlo ísť štvrť miliardy

V tomto prípade by nemalo ísť iba o obnovu budov, ale o revitalizáciu celých štvrtí v obciach a mestách, ktoré sú schátrané, opustené alebo minimálne využívané. Netýka sa to priemyselných areálov, na ktorých stavajú developeri.

Štátna tajomníčka Bruncková zhrnula základné podmienky, ktoré by mala takáto lokalita spĺňať. Samospráva by mala mať vyriešené vlastníctvo pozemkov a objektov. Malo by ísť o lokality s rozlohou minimálne pol hektára, ktorých využiteľnosť je najviac 30 percent alebo sú opustené viac ako dva roky.

Takýto areál sa nachádza napríklad v blízkosti prírodného kúpaliska Draždiak v bratislavskej Petržalke. Spolu ich je po Slovensku vybraných asi päťdesiat, na niektorých z nich sú aj nevyriešené ekologické záťaže. Po novom by tu mohli stáť nielen funkčné budovy, ale aj verejné parky alebo ihriská.

Bude sa podpora týkať aj „panelákov”?

V tejto oblasti patrí Slovensko podľa Brunckovej už teraz k premiantom v EÚ. „Prostriedkov v Štátnom fonde rozvoja bývania je dnes viac než aktuálny dopyt,” preto v ňom podľa nej nie je potrebné robiť zásadnejšie úpravy.

Čo sa však zmení podľa Európskej komisie, sú normy. Budú sa ďalej sprísňovať, to znamená, že ak bytové domy zatiaľ rekonštrukciou neprešli, mali by sa pripraviť na to, že sa jej už v najbližších rokoch nevyhnú.

Prispôsobiť sa musia aj elektrárne a teplárne

Kým ľudia v obnovených domoch zarobia na úspore energií, opačne sa to môže prejaviť v sektore energetiky a výroby tepla.

„Najlacnejšia a najekologickejšia energia je taká, ktorú nespotrebujeme a nemusíme ju ani vyrobiť,” uviedol na konferencii o obnove budov štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Avizoval tiež zmenu legislatívy a podmienok, ktoré umožnia aj rodinným a bytovým domom, aby prebytočnú energiu vyrobenú pomocou solárnych panelov mohli vracať do systému. Na to budú potrebné investície aj do prenosovej siete a uskladňovania energie.

Pre teplárenské a energetické koncerny, ktoré nebudú schopné rýchlo sa prispôsobovať, to môže znamenať problém.

Typickým príkladom je už dnes región hornej Nitry, kde veľa zamestnancov baní a elektrární príde o prácu. „Musíme hľadať spôsoby, ako tamojším robotníkom pomôcť nájsť si alternatívne zamestnanie. Časť ľudí si ho nebude schopná nájsť, preto musíme mať istotu, že o nich bude postarané,” uviedla rozhovore pre Denník E šéfekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Beata Javorcik.

Zdroj Denník N Tomáš Grečko